Život Prešova
online
online
K.SCHWARZ: Slovenskí vojaci a partizáni mali šancu ubrániť stred Slovenska
27.08.2010 Celý región
Bratislava 27. augusta (TASR) - Skoro 60. 000 slovenských vojakov a partizáni mali veľkú šancu ubrániť a udržať proti Nemcom stred Slovenska vo svojich rukách, k ústupu po dvojmesačnom otvorenom boji ich prinútilo až ...Pre TASR to uviedol generál Karol Schwarz, ktorý sa oslobodzovania Slovenska osobne zúčastnil ako člen 1. československého armádneho zboru.
\"Potom nastal ústup od Dúbravy na Zvolen, od Lučenca na Zvolen, od Zvolena potom smerom na Banskú Bystricu, na Staré Hory, Donovaly a do priestorov Nízkych Tatier. Do tohto priestoru sa presunuli aj ďalšie bojové jednotky, partizáni, aj Hlavný štáb partizánskeho hnutia vedený Alexejom Nikitičom Asmolovom, \" povedal na margo ústupu povstalcov do hôr Schwarz. \"Myslím si, že v tomto priestore vykonala 1. čs. armáda na Slovensku, partizánske jednotky a 2. čs. paradesantná brigáda veľmi dobré vojenské výkony, \" dodal. Do priestoru, kde sa v horách opevnili zvyšní čs. vojaci a partizáni, sa podľa neho nemecké vojská už výraznejšie prebojovať nedokázali. \"Aj Nemci priznali, že sa do priestorov, kde bolo nasadené obranné postavenie, prakticky nedostali, \" povedal Schwarz. \"Treba povedať, že až prakticky do februára 1945, kedy sa (čs. vojaci a partizáni v horách, pozn. TASR) spojili s čs. armádnym zborom a rumunskými vojakmi, všetko už bolo v našich rukách, \" povedal.
Samotný ústup do hôr si však vyžiadal omnoho viac obetí. \"Viedol cez Banskú Bystricu, Staré Hory a Donovaly a bol veľmi, veľmi náročný a pre Nemcov aj výhodný, lebo v údolí, ktoré viedlo z Banskej Bystrice cez Ulanku, Staré Hory na Šturec, mali sústredeného veľmi veľa vojska, veľa techniky a letecky to bolo jednoduché do týchto údolí bombardovať, \" spomína Schwarz. \"Celý problém zhoršovala tá situácia, že veľa obyvateľov bežalo tiež práve v tomto smere cez Staré Hory hore na Donovaly a tam sa ukrývali. Hlavný štáb sa presunul na Donovaly, potom na Pohronský Bukovec a práve v priestore Bukovca sa dostali velitelia povstania do rúk nepriateľa. To bola tá chyba, že sa nemalo vychádzať von z hôr. V tom momente, ako sa dostali na voľný východ, tak tam bola väčšina Nemcov, mali lepšiu techniku ako mali naši, \" poznamenal.
Boje v horách trvali do konca februára. \"Koncom februára 1945 sa už naše jednotky a hlavný partizánsky štáb spojili s 1. čs. armádnym zborom a s Rumunskou armádou, ktorá v tom smere bojovala. A tým momentom boj o stredné Slovensko bol vlastne dokončený, \" povedal. Generál Schwarz zažil koniec druhej svetovej vojny v 1. čs. armádnom zbore na hraniciach s Moravou. \"Najskôr sme sa dozvedeli, že Nemci miesto na západ začali ustupovať na východ. Bola noc a Nemci namiesto toho, aby išli na Prahu, išli na nás. Počasie bolo veľmi zlé, tma a vlastne sme ani nevedeli, kto je kde, takže sme sa poznávali podľa opaskov, \" spomína. \"Z 8. na 9. mája bol už deň, keď sme začali oslavovať slobodu. Začalo sa to hlavne tým, že smerom od nás na Moravu tam začali, asi partizánske jednotky, vystreľovať šrapnely, naraz ohromný dym a tým vlastne bolo ohlásené, že už je tu naša slobodienka. Makov bola pohraničná dedina, boli sme radi, že sme už tam a je koniec vojny. Naši letci, časť skupín prechádzali cez Moravskú bránu na naše územie a tam sa dostal aj náš 1. čs. armádny zbor, \" povedal generál, ktorý bol na konci vojny ranený do nohy.
\"Odviezli ma do Kroměříža. Tam som sa liečil asi 10 dní. Museli byť dobrí odborníci, lebo za 4-5 dní som mohol chodiť. Zranila ma črepina do členku a ešte kúsok z nej mi tam zostal, vytvorila sa okolo gulička, takže kov je vo vnútri. Problémy mávam aj teraz, keď veľa chodím. Vybrať ju nemôžu, lebo by museli odobrať priečnu kostičku a noha by mi zostala nefunkčná. \"
\"Potom nastal ústup od Dúbravy na Zvolen, od Lučenca na Zvolen, od Zvolena potom smerom na Banskú Bystricu, na Staré Hory, Donovaly a do priestorov Nízkych Tatier. Do tohto priestoru sa presunuli aj ďalšie bojové jednotky, partizáni, aj Hlavný štáb partizánskeho hnutia vedený Alexejom Nikitičom Asmolovom, \" povedal na margo ústupu povstalcov do hôr Schwarz. \"Myslím si, že v tomto priestore vykonala 1. čs. armáda na Slovensku, partizánske jednotky a 2. čs. paradesantná brigáda veľmi dobré vojenské výkony, \" dodal. Do priestoru, kde sa v horách opevnili zvyšní čs. vojaci a partizáni, sa podľa neho nemecké vojská už výraznejšie prebojovať nedokázali. \"Aj Nemci priznali, že sa do priestorov, kde bolo nasadené obranné postavenie, prakticky nedostali, \" povedal Schwarz. \"Treba povedať, že až prakticky do februára 1945, kedy sa (čs. vojaci a partizáni v horách, pozn. TASR) spojili s čs. armádnym zborom a rumunskými vojakmi, všetko už bolo v našich rukách, \" povedal.
Samotný ústup do hôr si však vyžiadal omnoho viac obetí. \"Viedol cez Banskú Bystricu, Staré Hory a Donovaly a bol veľmi, veľmi náročný a pre Nemcov aj výhodný, lebo v údolí, ktoré viedlo z Banskej Bystrice cez Ulanku, Staré Hory na Šturec, mali sústredeného veľmi veľa vojska, veľa techniky a letecky to bolo jednoduché do týchto údolí bombardovať, \" spomína Schwarz. \"Celý problém zhoršovala tá situácia, že veľa obyvateľov bežalo tiež práve v tomto smere cez Staré Hory hore na Donovaly a tam sa ukrývali. Hlavný štáb sa presunul na Donovaly, potom na Pohronský Bukovec a práve v priestore Bukovca sa dostali velitelia povstania do rúk nepriateľa. To bola tá chyba, že sa nemalo vychádzať von z hôr. V tom momente, ako sa dostali na voľný východ, tak tam bola väčšina Nemcov, mali lepšiu techniku ako mali naši, \" poznamenal.
Boje v horách trvali do konca februára. \"Koncom februára 1945 sa už naše jednotky a hlavný partizánsky štáb spojili s 1. čs. armádnym zborom a s Rumunskou armádou, ktorá v tom smere bojovala. A tým momentom boj o stredné Slovensko bol vlastne dokončený, \" povedal. Generál Schwarz zažil koniec druhej svetovej vojny v 1. čs. armádnom zbore na hraniciach s Moravou. \"Najskôr sme sa dozvedeli, že Nemci miesto na západ začali ustupovať na východ. Bola noc a Nemci namiesto toho, aby išli na Prahu, išli na nás. Počasie bolo veľmi zlé, tma a vlastne sme ani nevedeli, kto je kde, takže sme sa poznávali podľa opaskov, \" spomína. \"Z 8. na 9. mája bol už deň, keď sme začali oslavovať slobodu. Začalo sa to hlavne tým, že smerom od nás na Moravu tam začali, asi partizánske jednotky, vystreľovať šrapnely, naraz ohromný dym a tým vlastne bolo ohlásené, že už je tu naša slobodienka. Makov bola pohraničná dedina, boli sme radi, že sme už tam a je koniec vojny. Naši letci, časť skupín prechádzali cez Moravskú bránu na naše územie a tam sa dostal aj náš 1. čs. armádny zbor, \" povedal generál, ktorý bol na konci vojny ranený do nohy.
\"Odviezli ma do Kroměříža. Tam som sa liečil asi 10 dní. Museli byť dobrí odborníci, lebo za 4-5 dní som mohol chodiť. Zranila ma črepina do členku a ešte kúsok z nej mi tam zostal, vytvorila sa okolo gulička, takže kov je vo vnútri. Problémy mávam aj teraz, keď veľa chodím. Vybrať ju nemôžu, lebo by museli odobrať priečnu kostičku a noha by mi zostala nefunkčná. \"
0
www.ZIVOTPO.sk
